Ďakujem za všetky vaše názory a komentáre. Zmyslom týchto článkov je podpora ženského princípu a prístupu v prostredí doznievajúceho patriarchátu a zároveň obroda témy, ktorá je kľúčová pre zdravý vývoj človeka.

Možno sa vám na konci tohto čítania bude zdať, že propagujem zámerné odhaľovanie vagíny na verejnosti s cieľom zahnať vojnového nepriateľa, lebo to považujem za dobrý nápad.

Som skutočne zvedavá na váš názor. Zanechajte komentár, ak vás táto téma zdvíha zo stoličky, budem rada.

Viete, čo majú spoločné žena a zem?

Je to vlastne celkom zjavné - obe fungujú na rovnakom princípe - rodia. A tak veci v záujme zdravia zeme budú vždy pod ochranou ženy a veci v záujme zdravia ženy budú vždy pod ochranou zeme. 

Na obraze Belgičana Fransa Franckena II. vidíme Odvahu perzských žien, ktoré zdvihnutím sukní a odhalením vuliev zaháňajú médskeho nepriateľa a dodávajú vlastným mužom odvahu. Ana suromai, doslovne "zdvihnúť svoje šaty".

„Všimnime si, že rozprávanie o ženách, ktoré odhalili vagínu, aby tým dosiahli podobný účinok, nie sú viazané na určité historické obdobie ani kultúru. Naopak, nachádzame ich v priebehu tisícročí od staroveku po dnešok, a to v niekoľkých svetadieloch. V pojednaní O statočnosti žien popisuje Plútarchos príhodu s odhalením vulvy, keď si veľká skupina žien zdvihla naraz sukne, čím zmenila výsledok vojny. Popisuje, ako v jednej bitke medzi Peržanmi a Médmi sa Peržania zľakli silného postupujúceho médskeho vojska, obrátili sa a pokúsili sa pred nimi utiecť. Cestu im však zatarasila skupina ich vlastných žien a vytkla im, že sú zbabelci. Tieto perzské ženy si zdvihli sukne a odhalili sa pred svojimi mužmi. Peržanov to zahanbilo, vrátili sa a bili sa s nepriateľom, až ho nakoniec porazili.“ (Blackledge, C.: Vagina, s. 19 – 20)

Ale nemusíme ísť tisícky rokov do minulosti, aby sme sa presvedčili o tom, že tajomná ochranná sila vagíny funguje nadčasovo:

„V roku 1958 sa ženy kmeňa Bakweri v západnom Kamerune spojili v úžasnom prejave kolektívnej sily a sedemtisíc ich povstalo na protest proti vládnym vyhláškam, ktoré mali zmeniť k horšiemu spôsob, akým ženy obrábali pôdu. Nakoniec skutočne zvíťazili.“ (Blackledge, C.: Vagina, s. 26)

Nepochybujem o tom, že aj dnes chodia po zemi ženy, ktoré by boli v prípade potreby tohto skutku schopné okamžite.

Takisto je tu však veľa žien, ktoré by váhali, pochybovali alebo rovno odmietli.

Čo je to, čo tieto dve skupiny žien od seba odlišuje?

A do ktorej skupiny patríš ty, milá čitateľka? Prezraď mi, som zvedavá.

Nedeľa večer 11. 9. 2022

Včera som sa vrátila z osemdňového seminára Školy věšteckých umění a esoteriky v Kunkoviciach naspäť do „bežného života“. Kunkovice sú malá vieska hodinu priamo na východ z Brna. Ich typickou črtou je veterný mlyn v poli, ktorý slúži ľuďom na prenájom, takže pred ním často stoja autá. Tento mlyn je jednoduchá stavba s kruhovým pôdorysom, zasadená doprostred obilných polí, obklopených lesmi.

Zo strešného okna modrej izby Čierneho statku, ako vraj obyvatelia Kunkovíc nazvali pozemok Zuzany Antares a Romana Petrželku, keď videli, ako sa tam zvyknú koncentrovať postavy v čiernych plášťoch a ako tak robia rôzne rituály, sa naň dá poľahky dovidieť. Hlboko dojemný výhľad na Západ.

Ústrednou témou tohtoročného „záříjového“ sústredenia s názvom „Vnitřní Slunce“ bola rodová mágia.

Staré grécke báje a povesti - Eduard Petiška 1958

Mladé letá, Bratislava 1966

preklad Jozef Brandobur

ilustrácie Hermína Melicharová

Hovoriť o veciach vyrovnane, aj keď ide o najcitlivejšiu tému, je známka vnútornej sily.

dychové uzly

sú miesta, v ktorých sa dych zadrháva; situácie, kde nevedomky prestávam dýchať, a kým sa zasa dostanem do (zdanlivej) rovnováhy, chvíľu to trvá; väčšinou sú to situácie, keď sa ma zmocňuje chiméra strachu;

strašná chiméra sa rodí v rôznych druhoch šokov; 

v závislosti na minulosti sa do môjho systému žitia vracia (či skôr ja ju pozývam?) a mojou úlohou je rozdýchať ju do voľna, aby nado mnou na úrovni bežného prežívania nemala moc;

Sebaprijatie, sebadôvera, sebapoznanie - tri piliere vzťahu k sebe

Prečo začať od seba?

Je to jednoducho moje telo. Som paňou svojho času a úsudku. Venujem ich tak, aby som bola v každej chvíli spokojná.

To sa nedá zariadiť zo dňa na deň, no keď som sa naposledy cítila stratená a myslela som na moju psychologičku, s ktorou by som to veľmi rada prebrala, uvedomila som si, že sa nemôžem spoliehať na nikoho, kto so mnou nemôže byť 24/7/365 po celý život… a to nie je nikto, okrem mňa samej.

Neviem ako začať upratovať domácnosť svojej duše.

Tento postoj patrí egu. Ego samo nás v evolúcii vpred neposunie. Preto je žiaduce počúvať naše „hlbšie neviditeľné ja“ (môžeme stotožniť aj so svedomím alebo aj „anjelom strážnym“). Ak nevieme ako začať, položme si otázku: čo by mi práve teraz prospelo?