Alžbeta, I. (poviedka na pokračovanie)

Úryvok z poviedky na pokračovanie, venovanej všetkým ľuďom, ktorým v živote chýbajú prechodové rituály.

0,5.

„Princezná? Odkiaľ vieš, že to bola princezná?“ pýtal sa ráno Alžbety odraz v zrkadle, keď si doň zaznamenávala sen.

„Tamten svet je iný než tento,“ odpovedala si Alžbeta. „Áno,“ pritakal odraz. „Hlavne o tom nikomu nehovor. Vieš, že naposledy, keď si sa spovedala z takých snov, bolo z toho… fiasko.“

„Potvrdzujem,“ pritakala Alžbeta sama sebe do umelecky tepaného ručného zrkadla s tragikomickou spomienkou na erotický sen. Pozerala na svoj strapatý, ešte nie úplne prebudený odraz so zatajeným dychom, akoby mala sama pred sebou tajomstvo a rozkladala si na drobné v duchu všetky obrazy. V podbrušku pocítila pichnutie. „Au!“ vyletelo z nej a už sa zviechala na nohy. Odkráčala chladným domiskom von do jesenného rána, presvedčiť sa o novinkách.

1.

Alžbeta sedela na schodoch napoly skľúčená, napoly vzrušená. Srdce v nej cválalo ako nikdy predtým, lebo nikdy predtým nezažila čo dnes. Počula už o tom od starších a skúsenejších, ale teraz sa medzi ne už môže zaradiť aj ona. Žiadna zvláštna ceremónia, Alžbeta však vedela, cítila, že toto je začiatok čohosi nového. Vzrušenie, ktorým sa dnes chvelo celé jej telo, malo neobyčajnú intenzitu, človek by povedal „inú farbu“…

„Je to červené,“ oznámila hneď potom matke spoly vydesená, spoly pyšná. Vlastne sa tešila, že jej to môže povedať. Tešila sa, že má matku…

„No…“ povzdychla matka, lebo v dcérinom dvanásťročnom zjave rýchlo vyčítala podstatu: „to je červenica, moja milá,“ zalomila ruky vbok. „Už aj na teba padlo bremeno ženského plemena. Nemohla si ešte pár rokov vydržať? Mohla si si ušetriť bolesti a trápenia…“ nariekla mamuška, ako ju Alžbeta musela oslovovať. „O túto radosť sa odteraz budeš musieť starať každý mesiac,“ vyhlásila a pri slove radosť ju striaslo. Na chvíľu stíchla a s ustaraným výrazom uzavrela: „Treba ti ukázať, ako sa s tým narába, ale rýchlo, lebo neskoro prídeme na omšu!“ Povinnosti si napriek všetkému dokázala uvedomiť a plniť svedomito. A tak svojej dcére okamžite ukázala ako zabezpečiť, aby boli šaty pred krvou chránené.